Comma for either/or — dharma, courage. Spelling forgiving — corage finds courage.

    Cover for Manusmṛti

    Manusmṛti

    Chapter 7

    Manu

    rājadharmān pravakṣyāmi yathāvṛtto bhaven nṛpaḥ /

    saṃbhavaś ca yathā tasya siddhiś ca paramā yathā // Mn_7.1 //

    brāhmaṃ prāptena saṃskāraṃ kṣatriyeṇa yathāvidhi /

    sarvasyāsya yathānyāyaṃ kartavyaṃ parirakṣaṇam // Mn_7.2 //

    arājake hi loke 'smin sarvato vidruto bhayāt /

    rakṣārtham asya sarvasya rājānam asṛjat prabhuḥ // Mn_7.3 //

    indrānilayamārkāṇām agneś ca varuṇasya ca /

    candravitteśayoś caiva mātrā nirhṛtya śāśvatīḥ // Mn_7.4 //

    yasmād eṣāṃ surendrāṇāṃ mātrābhyo nirmito nṛpaḥ /

    tasmād abhibhavaty eṣa sarvabhūtāni tejasā // Mn_7.5 //

    tapaty ādityavac caiṣa cakṣūṃṣi ca manāṃsi ca /

    na cainaṃ bhuvi śaknoti kaś cid apy abhivīkṣitum // Mn_7.6 //

    so 'gnir bhavati vāyuś ca so 'rkaḥ somaḥ sa dharmarāṭ /

    sa kuberaḥ sa varuṇaḥ sa mahendraḥ prabhāvataḥ // Mn_7.7 //

    bālo 'pi nāvamāntavyo manuṣya iti bhūmipaḥ /

    mahatī devatā hy eṣā nararūpeṇa tiṣṭhati // Mn_7.8 //

    ekam eva dahaty agnir naraṃ durupasarpiṇam /

    kulaṃ dahati rājāgniḥ sapaśudravyasaṃcayam // Mn_7.9 //

    kāryaṃ so 'vekṣya śaktiṃ ca deśakālau ca tattvataḥ /

    kurute dharmasiddhyarthaṃ viśvarūpaṃ punaḥ punaḥ // Mn_7.10 //

    yasya prasāde padmā śrīr vijayaś ca parākrame /

    mṛtyuś ca vasati krodhe sarvatejomayo hi saḥ // Mn_7.11 //

    taṃ yas tu dveṣṭi saṃmohāt sa vinaśyaty asaṃśayam /

    tasya hy āśu vināśāya rājā prakurute manaḥ // Mn_7.12 //

    tasmād dharmaṃ yam iṣṭeṣu sa vyavasyen narādhipaḥ /

    aniṣṭaṃ cāpy aniṣṭeṣu taṃ dharmaṃ na vicālayet // Mn_7.13 //

    tasyārthe sarvabhūtānāṃ goptāraṃ dharmam ātmajam /

    brahmatejomayaṃ daṇḍam asṛjat pūrvam īśvaraḥ // Mn_7.14 //

    tasya sarvāṇi bhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca /

    bhayād bhogāya kalpante svadharmān na calanti ca // Mn_7.15 //

    taṃ deśakālau śaktiṃ ca vidyāṃ cāvekṣya tattvataḥ /

    yathārhataḥ saṃpraṇayen nareṣv anyāyavartiṣu // Mn_7.16 //

    sa rājā puruṣo daṇḍaḥ sa netā śāsitā ca saḥ /

    caturṇām āśramāṇāṃ ca dharmasya pratibhūḥ smṛtaḥ // Mn_7.17 //

    daṇḍaḥ śāsti prajāḥ sarvā daṇḍa evābhirakṣati /

    daṇḍaḥ supteṣu jāgarti daṇḍaṃ dharmaṃ vidur budhāḥ // Mn_7.18 //

    samīkṣya sa dhṛtaḥ samyak sarvā rañjayati prajāḥ /

    asamīkṣya praṇītas tu vināśayati sarvataḥ // Mn_7.19 //

    yadi na praṇayed rājā daṇḍaṃ daṇḍyeṣv atandritaḥ /

    śūle matsyān ivāpakṣyan durbalān balavattarāḥ // Mn_7.20 //

    adyāt kākaḥ puroḍāśaṃ śvā ca lihyād dhavis tathā /

    svāmyaṃ ca na syāt kasmiṃś cit pravartetādharottaram // Mn_7.21 //

    sarvo daṇḍajito loko durlabho hi śucir naraḥ /

    daṇḍasya hi bhayāt sarvaṃ jagad bhogāya kalpate // Mn_7.22 //

    devadānavagandharvā rakṣāṃsi patagoragāḥ /

    te 'pi bhogāya kalpante daṇḍenaiva nipīḍitāḥ // Mn_7.23 //

    duṣyeyuḥ sarvavarṇāś ca bhidyeran sarvasetavaḥ /

    sarvalokaprakopaś ca bhaved daṇḍasya vibhramāt // Mn_7.24 //

    yatra śyāmo lohitākṣo daṇḍaś carati pāpahā /

    prajās tatra na muhyanti netā cet sādhu paśyati // Mn_7.25 //

    tasyāhuḥ saṃpraṇetāraṃ rājānaṃ satyavādinam /

    samīkṣyakāriṇaṃ prājñaṃ dharmakāmārthakovidam // Mn_7.26 //

    taṃ rājā praṇayan samyak trivargeṇābhivardhate /

    kāmātmā viṣamaḥ kṣudro daṇḍenaiva nihanyate // Mn_7.27 //

    daṇḍo hi sumahattejo durdharaś cākṛtātmabhiḥ /

    dharmād vicalitaṃ hanti nṛpam eva sabāndhavam // Mn_7.28 //

    tato durgaṃ ca rāṣṭraṃ ca lokaṃ ca sacarācaram /

    antarikṣagatāṃś caiva munīn devāṃś ca pīḍayet // Mn_7.29 //

    so 'sahāyena mūḍhena lubdhenākṛtabuddhinā /

    na śakyo nyāyato netuṃ saktena viṣayeṣu ca // Mn_7.30 //

    śucinā satyasaṃdhena yathāśāstrānusāriṇā /

    praṇetuṃ śakyate daṇḍaḥ susahāyena dhīmatā // Mn_7.31 //

    svarāṣṭre nyāyavṛttaḥ syād bhṛśadaṇḍaś ca śatruṣu /

    suhṛtsv ajihmaḥ snigdheṣu brāhmaṇeṣu kṣamānvitaḥ // Mn_7.32 //

    evaṃvṛttasya nṛpateḥ śiloñchenāpi jīvataḥ /

    vistīryate yaśo loke tailabindur ivāmbhasi // Mn_7.33 //

    atas tu viparītasya nṛpater ajitātmanaḥ /

    saṃkṣipyate yaśo loke ghṛtabindur ivāmbhasi // Mn_7.34 //

    sve sve dharme niviṣṭānāṃ sarveṣām anupūrvaśaḥ /

    varṇānām āśramāṇāṃ ca rājā sṛṣṭo 'bhirakṣitā // Mn_7.35 //

    tena yad yat sabhṛtyena kartavyaṃ rakṣatā prajāḥ /

    tat tad vo 'haṃ pravakṣyāmi yathāvad anupūrvaśaḥ // Mn_7.36 //

    brāhmaṇān paryupāsīta prātar utthāya pārthivaḥ /

    traividyavṛddhān viduṣas tiṣṭhet teṣāṃ ca śāsane // Mn_7.37 //

    vṛddhāṃś ca nityaṃ seveta viprān vedavidaḥ śucīn /

    vṛddhasevī hi satataṃ rakṣobhir api pūjyate // Mn_7.38 //

    tebhyo 'dhigacched vinayaṃ vinītātmāpi nityaśaḥ /

    vinītātmā hi nṛpatir na vinaśyati karhi cit // Mn_7.39 //

    bahavo 'vinayān naṣṭā rājānaḥ saparicchadāḥ /

    vanasthā api rājyāni vinayāt pratipedire // Mn_7.40 //

    veno vinaṣṭo 'vinayān nahuṣaś caiva pārthivaḥ /

    sudāḥ paijavanaś caiva sumukho nimir eva ca // Mn_7.41 //

    pṛthus tu vinayād rājyaṃ prāptavān manur eva ca /

    kuberaś ca dhanaiśvaryaṃ brāhmaṇyaṃ caiva gādhijaḥ // Mn_7.42 //

    traividyebhyas trayīṃ vidyāṃ daṇḍanītiṃ ca śāśvatīm /

    ānvīkṣikīṃ cātmavidyāṃ vārtārambhāṃś ca lokataḥ // Mn_7.43 //

    indriyāṇāṃ jaye yogaṃ samātiṣṭhed divāniśam /

    jitendriyo hi śaknoti vaśe sthāpayituṃ prajāḥ // Mn_7.44 //

    daśa kāmasamutthāni tathāṣṭau krodhajāni ca /

    vyasanāni durantāni prayatnena vivarjayet // Mn_7.45 //

    kāmajeṣu prasakto hi vyasaneṣu mahīpatiḥ /

    viyujyate 'rthadharmābhyāṃ krodhajeṣv ātmanaiva tu // Mn_7.46 //

    mṛgayākṣo divāsvapnaḥ parivādaḥ striyo madaḥ /

    tauryatrikaṃ vṛthāṭyā ca kāmajo daśako gaṇaḥ // Mn_7.47 //

    paiśunyaṃ sāhasaṃ droha īrṣyāsūyārthadūṣaṇam /

    vāgdaṇḍajaṃ ca pāruṣyaṃ krodhajo 'pi gaṇo 'ṣṭakaḥ // Mn_7.48 //

    dvayor apy etayor mūlaṃ yaṃ sarve kavayo viduḥ /

    taṃ yatnena jayel lobhaṃ tajjāv etāv ubhau gaṇau // Mn_7.49 //

    pānam akṣāḥ striyaś caiva mṛgayā ca yathākramam /

    etat kaṣṭatamaṃ vidyāc catuṣkaṃ kāmaje gaṇe // Mn_7.50 //

    daṇḍasya pātanaṃ caiva vākpāruṣyārthadūṣaṇe /

    krodhaje 'pi gaṇe vidyāt kaṣṭam etat trikaṃ sadā // Mn_7.51 //

    saptakasyāsya vargasya sarvatraivānuṣaṅgiṇaḥ /

    pūrvaṃ pūrvaṃ gurutaraṃ vidyād vyasanam ātmavān // Mn_7.52 //

    vyasanasya ca mṛtyoś ca vyasanaṃ kaṣṭam ucyate /

    vyasany adho 'dho vrajati svar yāty avyasanī mṛtaḥ // Mn_7.53 //

    maulāñ śāstravidaḥ śūrāṃl labdhalakṣān kulodbhavān /

    sacivān sapta cāṣṭau vā prakurvīta parīkṣitān // Mn_7.54 //

    api yat sukaraṃ karma tad apy ekena duṣkaram /

    viśeṣato 'sahāyena kiṃ tu rājyaṃ mahodayam // Mn_7.55 //

    taiḥ sārdhaṃ cintayen nityaṃ sāmānyaṃ saṃdhivigraham /

    sthānaṃ samudayaṃ guptiṃ labdhapraśamanāni ca // Mn_7.56 //

    teṣāṃ svaṃ svam abhiprāyam upalabhya pṛthak pṛthak /

    samastānāṃ ca kāryeṣu vidadhyād dhitam ātmanaḥ // Mn_7.57 //

    sarveṣāṃ tu viśiṣṭena brāhmaṇena vipaścitā /

    mantrayet paramaṃ mantraṃ rājā ṣāḍguṇyasaṃyutam // Mn_7.58 //

    nityaṃ tasmin samāśvastaḥ sarvakāryāṇi niḥkṣipet /

    tena sārdhaṃ viniścitya tataḥ karma samārabhet // Mn_7.59 //

    anyān api prakurvīta śucīn prājñān avasthitān /

    samyag arthasamāhartṝn amātyān suparīkṣitān // Mn_7.60 //

    nirvartetāsya yāvadbhir itikartavyatā nṛbhiḥ /

    tāvato 'tandritān dakṣān prakurvīta vicakṣaṇān // Mn_7.61 //

    teṣām arthe niyuñjīta śūrān dakṣān kulodgatān /

    śucīn ākarakarmānte bhīrūn antarniveśane // Mn_7.62 //

    dūtaṃ caiva prakurvīta sarvaśāstraviśāradam /

    iṅgitākāraceṣṭajñaṃ śuciṃ dakṣaṃ kulodgatam // Mn_7.63 //

    anuraktaḥ śucir dakṣaḥ smṛtimān deśakālavit /

    vapuṣmān vītabhīr vāgmī dūto rājñaḥ praśasyate // Mn_7.64 //

    amātye daṇḍa āyatto daṇḍe vainayikī kriyā /

    nṛpatau kośarāṣṭre ca dūte saṃdhiviparyayau // Mn_7.65 //

    dūta eva hi saṃdhatte bhinatty eva ca saṃhatān /

    dūtas tat kurute karma bhidyante yena mānavaḥ // Mn_7.66 //

    sa vidyād asya kṛtyeṣu nirgūḍheṅgitaceṣṭitaiḥ /

    ākāram iṅgitaṃ ceṣṭāṃ bhṛtyeṣu ca cikīrṣitam // Mn_7.67 //

    buddhvā ca sarvaṃ tattvena pararājacikīrṣitam /

    tathā prayatnam ātiṣṭhed yathātmānaṃ na pīḍayet // Mn_7.68 //

    jāṅgalaṃ sasyasaṃpannam āryaprāyam anāvilam /

    ramyam ānatasāmantaṃ svājīvyaṃ deśam āvaset // Mn_7.69 //

    dhanvadurgaṃ mahīdurgam abdurgaṃ vārkṣam eva vā /

    nṛdurgaṃ giridurgaṃ vā samāśritya vaset puram // Mn_7.70 //

    sarveṇa tu prayatnena giridurgaṃ samāśrayet /

    eṣāṃ hi bāhuguṇyena giridurgaṃ viśiṣyate // Mn_7.71 //

    triṇy ādyāny āśritās tv eṣāṃ mṛgagartāśrayāpcarāḥ /

    trīṇy uttarāṇi kramaśaḥ plavaṃgamanarāmarāḥ // Mn_7.72 //

    yathā durgāśritān etān nopahiṃsanti śatravaḥ /

    tathārayo na hiṃsanti nṛpaṃ durgasamāśritam // Mn_7.73 //

    ekaḥ śataṃ yodhayati prākārastho dhanurdharaḥ /

    śataṃ daśasahasrāṇi tasmād durgaṃ vidhīyate // Mn_7.74 //

    tat syād āyudhasaṃpannaṃ dhanadhānyena vāhanaiḥ /

    brāhmaṇaiḥ śilpibhir yantrair yavasenodakena ca // Mn_7.75 //

    tasya madhye suparyāptaṃ kārayed gṛham ātmanaḥ /

    guptaṃ sarvartukaṃ śubhraṃ jalavṛkṣasamanvitam // Mn_7.76 //

    tad adhyāsyodvahed bhāryāṃ savarṇāṃ lakṣaṇānvitām /

    kule mahati saṃbhūtāṃ hṛdyāṃ rūpaguṇānvītām // Mn_7.77 //

    purohitaṃ ca kurvīta vṛṇuyād eva ca rtvijaḥ /

    te 'sya gṛhyāṇi karmāṇi kuryur vaitānikāni ca // Mn_7.78 //

    yajeta rājā kratubhir vividhair āptadakṣiṇaiḥ /

    dharmārthaṃ caiva viprebhyo dadyād bhogān dhanāni ca // Mn_7.79 //

    sāṃvatsarikam āptaiś ca rāṣṭrād āhārayed balim /

    syāc cāmnāyaparo loke varteta pitṛvan nṛṣu // Mn_7.80 //

    adhyakṣān vividhān kuryāt tatra tatra vipaścitaḥ /

    te 'sya sarvāṇy avekṣeran nṛṇāṃ kāryāṇi kurvatām // Mn_7.81 //

    āvṛttānāṃ gurukulād viprāṇāṃ pūjako bhavet /

    nṛpāṇām akṣayo hy eṣa nidhir brāhmo 'bhidhīyate // Mn_7.82 //

    na taṃ stenā na cāmitrā haranti na ca naśyati /

    tasmād rājñā nidhātavyo brāhmaṇeṣv akṣayo nidhiḥ // Mn_7.83 //

    na skandate na vyathate na vinaśyati karhi cit /

    variṣṭham agnihotrebhyo brāhmaṇasya mukhe hutam // Mn_7.84 //

    samam abrāhmaṇe dānaṃ dviguṇaṃ brāhmaṇabruve /

    prādhīte śatasāhasram anantaṃ vedapārage // Mn_7.85 //

    pātrasya hi viśeṣeṇa śraddadhānatayaiva ca /

    alpaṃ vā bahu vā pretya dānasya phalam aśnute // Mn_7.86 //