Comma for either/or — dharma, courage. Spelling forgiving — corage finds courage.

    Cover for Manusmṛti

    Manusmṛti

    Chapter 6

    Manu

    saṃmārjanopāñjanena sekenollekhanena ca /

    gavāṃ ca parivāsena bhūmiḥ śudhyati pañcabhiḥ // Mn_5.124[122M] //

    pakṣijagdhaṃ gavā ghrātam avadhūtam avakṣutam /

    dūṣitaṃ keśakīṭaiś ca mṛtprakṣepeṇa śudhyati // Mn_5.125[123M] //

    yāvan nāpaity amedhyāktād gandho lepaś ca tatkṛtaḥ /

    tāvan mṛdvāri cādeyaṃ sarvāsu dravyaśuddhiṣu // Mn_5.126[124M] //

    trīṇi devāḥ pavitrāṇi brāhmaṇānām akalpayan /

    adṛṣṭam adbhir nirṇiktaṃ yac ca vācā praśasyate // Mn_5.127[125M] //

    āpaḥ śuddhā bhūmigatā vaitṛṣṇyaṃ yāsu gor bhavet /

    avyāptāś ced amedhyena gandhavarṇarasānvitāḥ // Mn_5.128[126M] //

    nityaṃ śuddhaḥ kāruhastaḥ paṇye yac ca prasāritam /

    brahmacārigataṃ bhaikṣyaṃ nityaṃ medhyam iti sthitiḥ // Mn_5.129[127M] //

    nityam āsyaṃ śuci strīṇāṃ śakuniḥ phalapātane /

    prasrave ca śucir vatsaḥ śvā mṛgagrahaṇe śuciḥ // Mn_5.130[128M] //

    śvabhir hatasya yan māṃsaṃ śuci tan manur abravīt /

    kravyādbhiś ca hatasyānyaiś caṇḍālādyaiś ca dasyubhiḥ // Mn_5.131[129M] //

    ūrdhvaṃ nābher yāni khāni tāni medhyāni sarvaśaḥ /

    yāny adhas tāny amedhyāni dehāc caiva malāś cyutāḥ // Mn_5.132[130M] //

    makṣikā vipruṣaś chāyā gaur aśvaḥ sūryaraśmayaḥ /

    rajo bhūr vāyur agniś ca sparśe medhyāni nirdiśet // Mn_5.133[131M] //

    viṇmūtrotsargaśuddhyarthaṃ mṛdvāry ādeyam arthavat /

    daihikānāṃ malānāṃ ca śuddhiṣu dvādaśasv api // Mn_5.134[132M] //

    vasā śukram asṛṅ majjā mūtraviṭ ghrāṇakarṇaviṭ /

    śleśma aśru dūṣikā svedo dvādaśaite nṛṇāṃ malāḥ // Mn_5.135[133M] //

    ekā liṅge gude tisras tathaikatra kare daśa /

    ubhayoḥ sapta dātavyā mṛdaḥ śuddhim abhīpsatā // Mn_5.136[134M] //

    etac chaucaṃ gṛhasthānāṃ dviguṇaṃ brahmacāriṇām /

    triguṇaṃ syād vanasthānāṃ yatīnāṃ tu caturguṇam // Mn_5.137[135M] //

    kṛtvā mūtraṃ purīṣaṃ vā khāny ācānta upaspṛśet /

    vedam adhyeṣyamāṇaś ca annam aśnaṃś ca sarvadā // Mn_5.138[136M] //

    trir ācāmed apaḥ pūrvaṃ dviḥ pramṛjyāt tato mukham /

    śarīraṃ śaucam icchan hi strī śūdras tu sakṛt sakṛt // Mn_5.139[137M] //

    śūdrāṇāṃ māsikaṃ kāryaṃ vapanaṃ nyāyavartinām /

    vaiśyavac chaucakalpaś ca dvijocchiṣṭaṃ ca bhojanam // Mn_5.140[138M] //

    nocchiṣṭaṃ kurvate mukhyā vipruṣo 'ṅgaṃ na yānti yāḥ /

    na śmaśrūṇi gatāny āsyaṃ na dantāntaradhiṣṭhitam // Mn_5.141[139M] //

    spṛśanti bindavaḥ pādau ya ācāmayataḥ parān /

    bhaumikais te samā jñeyā na tair āprayato bhavet // Mn_5.142[140M] //

    ucchiṣṭena tu saṃspṛṣṭo dravyahastaḥ kathaṃ cana /

    anidhāyaiva tad dravyam ācāntaḥ śucitām iyāt // Mn_5.143[141M] //

    vānto viriktaḥ snātvā tu ghṛtaprāśanam ācaret /

    ācāmed eva bhuktvānnaṃ snānaṃ maithuninaḥ smṛtam // Mn_5.144[142M] //

    suptvā kṣutvā ca bhuktvā ca niṣṭhīvyoktvānṛtāni ca /

    pītvāpo 'dhyeṣyamāṇaś ca ācāmet prayato 'pi san // Mn_5.145[143M] //

    eṣāṃ śaucavidhiḥ kṛtsno dravyaśuddhis tathaiva ca /

    ukto vaḥ sarvavarṇānāṃ strīṇāṃ dharmān nibodhata // Mn_5.146[144M] //

    bālayā vā yuvatyā vā vṛddhayā vāpi yoṣitā /

    na svātantryeṇa kartavyaṃ kiṃ cid kāryaṃ gṛheṣv api // Mn_5.147[145M] //

    bālye pitur vaśe tiṣṭhet pāṇigrāhasya yauvane /

    putrāṇāṃ bhartari prete na bhajet strī svatantratām // Mn_5.148[146M] //

    pitrā bhartrā sutair vāpi necched viraham ātmanaḥ /

    eṣāṃ hi viraheṇa strī garhye kuryād ubhe kule // Mn_5.149[147M] //

    sadā prahṛṣṭayā bhāvyaṃ gṛhakārye ca dakṣayā /

    susaṃskṛtopaskarayā vyaye cāmuktahastayā // Mn_5.150[148M] //

    yasmai dadyāt pitā tv enāṃ bhrātā vānumate pituḥ /

    taṃ śuśrūṣeta jīvantaṃ saṃsthitaṃ ca na laṅghayet // Mn_5.151[149M] //

    maṅgalārthaṃ svastyayanaṃ yajñaś cāsāṃ prajāpateḥ /

    prayujyate vivāhe tu pradānaṃ svāmyakāraṇam // Mn_5.152[150M] //

    anṛtāv ṛtukāle ca mantrasaṃskārakṛt patiḥ /

    sukhasya nityaṃ dāteha paraloke ca yoṣitaḥ // Mn_5.153[151M] //

    viśīlaḥ kāmavṛtto vā guṇair vā parivarjitaḥ /

    upacāryaḥ striyā sādhvyā satataṃ devavat patiḥ // Mn_5.154[152M] //

    nāsti strīṇāṃ pṛthag yajño na vrataṃ nāpy upoṣaṇam /

    patiṃ śuśrūṣate yena tena svarge mahīyate // Mn_5.155[153M] //

    pāṇigrāhasya sādhvī strī jīvato vā mṛtasya vā /

    patilokam abhīpsantī nācaret kiṃ cid apriyam // Mn_5.156[154M] //

    kāmaṃ tu ksapayed dehaṃ puṣpamūlaphalaiḥ śubhaiḥ /

    na tu nāmāpi gṛhṇīyāt patyau prete parasya tu // Mn_5.157[155M] //

    āsītā maraṇāt ksāntā niyatā brahmacāriṇī /

    yo dharma ekapatnīnāṃ kāṅkṣantī tam anuttamam // Mn_5.158[156M] //

    anekāni sahasrāṇi kumārabrahmacāriṇām /

    divaṃ gatāni viprāṇām akṛtvā kulasaṃtatim // Mn_5.159[157M] //

    mṛte bhartari sāḍhvī strī brahmacarye vyavasthitā /

    svargaṃ gacchaty aputrāpi yathā te brahmacāriṇaḥ // Mn_5.160[158M] //

    apatyalobhād yā tu strī bhartāram ativartate /

    seha nindām avāpnoti paralokāc ca hīyate // Mn_5.161[159M] //

    nānyotpannā prajāstīha na cāpy anyaparigrahe /

    na dvitīyaś ca sādhvīnāṃ kva cid bhartopadiśyate // Mn_5.162[160M] //

    patiṃ hitvāpakṛṣṭaṃ svam utkṛṣṭaṃ yā niṣevate /

    nindyaiva sā bhavel loke parapūrveti cocyate // Mn_5.163[161M] //

    vyabhicārāt tu bhartuḥ strī loke prāpnoti nindyatām /

    śṛgālayoniṃ prāpnoti pāparogaiś ca pīḍyate // Mn_5.164[162M] //

    patiṃ yā nābhicarati manovāgdehasaṃyutā /

    sā bhartṛlokam āpnoti sadbhiḥ sādhvīti cocyate // Mn_5.165[163M] //

    anena nārī vṛttena manovāgdehasaṃyatā /

    ihāgryāṃ kīrtim āpnoti patilokaṃ paratra ca // Mn_5.166[164M] //

    evaṃ vṛttāṃ savarṇāṃ strīṃ dvijātiḥ pūrvamāriṇīm /

    dāhayed agnihotreṇa yajñapātraiś ca dharmavit // Mn_5.167[165M] //

    bhāryāyai pūrvamāriṇyai dattvāgnīn antyakarmaṇi /

    punar dārakriyāṃ kuryāt punar ādhānam eva ca // Mn_5.168[166M] //

    anena vidhinā nityaṃ pañcayajñān na hāpayet /

    dvitīyam āyuṣo bhāgaṃ kṛtadāro gṛhe vaset // Mn_5.169[167M] //

    evaṃ gṛhāśrame sthitvā vidhivat snātako dvijaḥ /

    vane vaset tu niyato yathāvad vijitendriyaḥ // Mn_6.1 //

    gṛhasthas tu yathā paśyed valīpalitam ātmanaḥ /

    apatyasyaiva cāpatyaṃ tadāraṇyaṃ samāśrayet // Mn_6.2 //

    saṃtyajya grāmyam āhāraṃ sarvaṃ caiva paricchadam /

    putreṣu bhāryāṃ nikṣipya vanaṃ gacchet sahaiva vā // Mn_6.3 //

    agnihotraṃ samādāya gṛhyaṃ cāgniparicchadam /

    grāmād araṇyaṃ niḥsṛtya nivasen niyatendriyaḥ // Mn_6.4 //

    munyannair vividhair medhyaiḥ śākamūlaphalena vā /

    etān eva mahāyajñān nirvaped vidhipūrvakam // Mn_6.5 //

    vasīta carma cīraṃ vā sāyaṃ snāyāt prage tathā /

    jaṭāś ca bibhṛyān nityaṃ śmaśrulomanakhāni ca // Mn_6.6 //

    yadbhakṣyaṃ syād tato dadyād baliṃ bhikṣāṃ ca śaktitaḥ /

    ammūlaphalabhikṣābhir arcayed āśramāgatān // Mn_6.7 //

    svādhyāye nityayuktaḥ syād dānto maitraḥ samāhitaḥ /

    dātā nityam anādātā sarvabhūtānukampakaḥ // Mn_6.8 //

    vaitānikaṃ ca juhuyād agnihotraṃ yathāvidhi /

    darśam askandayan parva paurṇamāsaṃ ca yogataḥ // Mn_6.9 //

    ṛkṣeṣṭyāgrayaṇaṃ caiva cāturmāsyāni cāharet /

    turāyaṇaṃ ca kramaśo dakṣasyāyanam eva ca // Mn_6.10 //

    vāsantaśāradair medhyair munyannaiḥ svayam āhṛtaiḥ /

    puroḍāśāṃś carūṃś caiva vidhivan nirvapet pṛthak // Mn_6.11 //

    devatābhyas tu tad dhutvā vanyaṃ medhyataraṃ haviḥ /

    śeṣam ātmani yuñjīta lavaṇaṃ ca svayaṃ kṛtam // Mn_6.12 //

    sthalajāudakaśākāni puṣpamūlaphalāni ca /

    medhyavṛkṣodbhavāny adyāt snehāṃś ca phalasaṃbhavān // Mn_6.13 //

    varjayen madhu māṃsaṃ ca bhaumāni kavakāni ca /

    bhūstṛṇaṃ śigrukaṃ caiva śleśmātakaphalāni ca // Mn_6.14 //

    tyajed āśvayuje māsi munyannaṃ pūrvasaṃcitam /

    jīrṇāni caiva vāsāṃsi śākamūlaphalāni ca // Mn_6.15 //

    na phālakṛṣṭam aśnīyād utsṛṣṭam api kena cit /

    na grāmajātāny ārto 'pi mūlāṇi ca phalāni ca // Mn_6.16 //

    agnipakvāśano vā syāt kālapakvabhug eva vā /

    aśmakuṭṭo bhaved vāpi dantolūkhaliko 'pi vā // Mn_6.17 //

    sadyaḥ prakṣālako vā syān māsasaṃcayiko 'pi vā /

    ṣaṇmāsanicayo vā syāt samānicaya eva vā // Mn_6.18 //

    naktaṃ cānnaṃ samaśnīyād divā vāhṛtya śaktitaḥ /

    caturthakāliko vā syāt syād vāpy aṣṭamakālikaḥ // Mn_6.19 //

    cāndrāyaṇavidhānair vā śuklakṛṣṇe ca vartayet /

    pakṣāntayor vāpy aśnīyād yavāgūṃ kvathitāṃ sakṛt // Mn_6.20 //

    puṣpamūlaphalair vāpi kevalair vartayet sadā /

    kālapakvaiḥ svayaṃ śīrṇair vaikhānasamate sthitaḥ // Mn_6.21 //

    bhūmau viparivarteta tiṣṭhed vā prapadair dinam /

    sthānāsanābhyāṃ viharet savaneṣūpayann apaḥ // Mn_6.22 //

    grīṣme pañcatapās tu syād varṣāsv abhrāvakāśikaḥ /

    ārdravāsās tu hemante kramaśo vardhayaṃs tapaḥ // Mn_6.23 //

    upaspṛśaṃs triṣavaṇaṃ pitṝn devāṃś ca tarpayet /

    tapaś caraṃś cogrataraṃ śoṣayed deham ātmanaḥ // Mn_6.24 //

    agnīn ātmani vaitānān samāropya yathāvidhi /

    anagnir aniketaḥ syān munir mūlaphalāśanaḥ // Mn_6.25 //

    aprayatnaḥ sukhārtheṣu brahmacārī dharāśayaḥ /

    śaraṇeṣv amamaś caiva vṛkṣamūlaniketanaḥ // Mn_6.26 //

    tāpaseṣv eva vipreṣu yātrikaṃ bhaikṣam āharet /

    gṛhamedhiṣu cānyeṣu dvijeṣu vanavāsiṣu // Mn_6.27 //

    grāmād āhṛtya vāśnīyād aṣṭau grāsān vane vasan /

    pratigṛhya puṭenaiva pāṇinā śakalena vā // Mn_6.28 //

    etāś cānyāś ca seveta dīkṣā vipro vane vasan /

    vividhāś cāupaniṣadīr ātmasaṃsiddhaye śrutīḥ // Mn_6.29 //

    ṛṣibhir brāhmaṇaiś caiva gṛhasthair eva sevitāḥ /

    vidyātapovivṛddhyarthaṃ śarīrasya ca śuddhaye // Mn_6.30 //

    aparājitāṃ vāsthāya vrajed diśam ajihmagaḥ /

    ā nipātāc charīrasya yukto vāryanilāśanaḥ // Mn_6.31 //

    āsāṃ maharṣicaryāṇāṃ tyaktvānyatamayā tanum /

    vītaśokabhayo vipro brahmaloke mahīyate // Mn_6.32 //

    vaneṣu ca vihṛtyaivaṃ tṛtīyaṃ bhāgam āyuṣaḥ /

    caturtham āyuṣo bhāgaṃ tyakvā saṅgān parivrajet // Mn_6.33 //

    āśramād āśramaṃ gatvā hutahomo jitendriyaḥ /

    bhikṣābalipariśrāntaḥ pravrajan pretya vardhate // Mn_6.34 //

    ṛṇāni trīṇy apākṛtya mano mokṣe niveśayet /

    anapākṛtya mokṣaṃ tu sevamāno vrajaty adhaḥ // Mn_6.35 //

    adhītya vidhivad vedān putrāṃś cotpādya dharmataḥ /

    iṣṭvā ca śaktito yajñair mano mokṣe niveśayet // Mn_6.36 //

    anadhītya dvijo vedān anutpādya tathā sutān /

    aniṣṭvā caiva yajñaiś ca mokṣam icchan vrajaty adhaḥ // Mn_6.37 //

    prājāpatyaṃ nirupyeṣṭiṃ sarvavedasadakṣiṇām /

    ātmany agnīn samāropya brāhmaṇaḥ pravrajed gṛhāt // Mn_6.38 //

    yo dattvā sarvabhūtebhyaḥ pravrajaty abhayaṃ gṛhāt /

    tasya tejomayā lokā bhavanti brahmavādinaḥ // Mn_6.39 //

    yasmād aṇv api bhūtānāṃ dvijān notpadyate bhayam /

    tasya dehād vimuktasya bhayaṃ nāsti kutaś cana // Mn_6.40 //

    agārād abhiniṣkrāntaḥ pavitropacito muniḥ /

    samupoḍheṣu kāmeṣu nirapekṣaḥ parivrajet // Mn_6.41 //

    eka eva caren nityaṃ siddhyartham asahāyavān /

    siddhim ekasya saṃpaśyan na jahāti na hīyate // Mn_6.42 //

    anagnir aniketaḥ syād grāmam annārtham āśrayet /

    upekṣako 'saṃkusuko munir bhāvasamāhitaḥ // Mn_6.43 //

    kapālaṃ vṛkṣamūlāni kucelam asahāyatā /

    samatā caiva sarvasminn etan muktasya lakṣaṇam // Mn_6.44 //

    nābhinandeta maraṇaṃ nābhinandeta jīvitam /

    kālam eva pratīkṣeta nirveśaṃ bhṛtako yathā // Mn_6.45 //

    dṛṣṭipūtaṃ nyaset pādaṃ vastrapūtaṃ jalaṃ pibet /

    satyapūtāṃ vaded vācaṃ manaḥpūtaṃ samācaret // Mn_6.46 //

    ativādāṃs titikṣeta nāvamanyeta kaṃ cana /

    na cemaṃ deham āśritya vairaṃ kurvīta kena cit // Mn_6.47 //

    kruddhyantaṃ na pratikrudhyed ākruṣṭaḥ kuśalaṃ vadet /

    saptadvārāvakīrṇāṃ ca na vācam anṛtāṃ vadet // Mn_6.48 //

    adhyātmaratir āsīno nirapekṣo nirāmiṣaḥ /

    ātmanaiva sahāyena sukhārthī vicared iha // Mn_6.49 //

    na cotpātanimittābhyāṃ na nakṣatrāṅgavidyayā /

    nānuśāsanavādābhyāṃ bhikṣāṃ lipseta karhi cit // Mn_6.50 //

    na tāpasair brāhmaṇair vā vayobhir api vā śvabhiḥ /

    ākīrṇaṃ bhikṣukair vānyair agāram upasaṃvrajet // Mn_6.51 //

    kḷptakeśanakhaśmaśruḥ pātrī daṇḍī kusumbhavān /

    vicaren niyato nityaṃ sarvabhūtāny apīḍayan // Mn_6.52 //

    ataijasāni pātrāṇi tasya syur nirvraṇāni ca /

    teṣām adbhiḥ smṛtaṃ śaucaṃ camasānām ivādhvare // Mn_6.53 //

    alābuṃ dārupātraṃ ca mṛṇmayaṃ vaidalaṃ tathā /

    etāṇi yatipātrāṇi manuḥ svāyaṃbhuvo 'bravīt // Mn_6.54 //

    ekakālaṃ cared bhaikṣaṃ na prasajjeta vistare /

    bhaikṣe prasakto hi yatir viṣayeṣv api sajjati // Mn_6.55 //

    vidhūme sannamusale vyaṅgāre bhuktavajjane /

    vṛtte śarāvasaṃpāte bhikṣāṃ nityaṃ yatiś caret // Mn_6.56 //

    alābhe na viṣadī syāl lābhe caiva na harṣayet /

    prāṇayātrikamātraḥ syān mātrāsaṅgād vinirgataḥ // Mn_6.57 //

    abhipūjitalābhāṃs tu jugupsetaiva sarvaśaḥ /

    abhipūjitalābhaiś ca yatir mukto 'pi badhyate // Mn_6.58 //

    alpānnābhyavahāreṇa rahaḥsthānāsanena ca /

    hriyamāṇāni viṣayair indriyāṇi nivartayet // Mn_6.59 //

    indriyāṇāṃ nirodhena rāgadveśakṣayeṇa ca /

    ahiṃsayā ca bhūtānām amṛtatvāya kalpate // Mn_6.60 //

    avekṣeta gatīr nṝṇāṃ karmadoṣasamudbhavāḥ /

    niraye caiva patanaṃ yātanāś ca yamakṣaye // Mn_6.61 //

    viprayogaṃ priyaiś caiva saṃyogaṃ ca tathāpriyaiḥ /

    jarayā cābhibhavanaṃ vyādhibhiś copapīḍanaṃ // Mn_6.62 //

    dehād utkramaṇaṃ cāṣmāt punar garbhe ca saṃbhavam /

    yonikoṭisahasreṣu sṛtīś cāsyāntarātmanaḥ // Mn_6.63 //

    adharmaprabhavaṃ caiva duḥkhayogaṃ śarīriṇām /

    dharmārthaprabhavaṃ caiva sukhasaṃyogam akṣayam // Mn_6.64 //

    sūkṣmatāṃ cānvavekṣeta yogena paramātmanaḥ /

    deheṣu ca samutpattim uttameṣv adhameṣu ca // Mn_6.65 //

    dūṣito 'pi cared dharmaṃ yatra tatrāśrame rataḥ /

    samaḥ sarveṣu bhūteṣu na liṅgaṃ dharmakāraṇam // Mn_6.66 //

    phalaṃ katakavṛkṣasya yady apy ambuprasādakam /

    na nāmagrahaṇād eva tasya vāri prasīdati // Mn_6.67 //

    saṃrakṣaṇārthaṃ jantūnāṃ rātrāv ahani vā sadā /

    śarīrasyātyaye caiva samīkṣya vasudhāṃ caret // Mn_6.68 //

    ahnā rātryā ca yāñ jantūn hinasty ajñānato yatiḥ /

    teṣāṃ snātvā viśuddhyarthaṃ prāṇāyāmān ṣaḍ ācaret // Mn_6.69 //

    prāṇāyāmā brāhmaṇasya trayo 'pi vidhivat kṛtāḥ /

    vyāhṛtipraṇavair yuktā vijñeyaṃ paramaṃ tapaḥ // Mn_6.70 //

    dahyante dhmāyamānānāṃ dhātūnāṃ hi yathā malāḥ /

    tathendriyāṇāṃ dahyante doṣāḥ prāṇasya nigrahāt // Mn_6.71 //

    prāṇāyamair dahed doṣān dhāraṇābhiś ca kilbiṣam /

    pratyāhāreṇa saṃsargān dhyānenānīśvarān guṇān // Mn_6.72 //

    uccāvaceṣu bhūteṣu durjñeyām akṛtātmabhiḥ /

    dhyānayogena saṃpaśyed gatim asyāntarātmanaḥ // Mn_6.73 //

    samyagdarśanasaṃpannaḥ karmabhir na nibadhyate /

    darśanena vihīnas tu saṃsāraṃ pratipadyate // Mn_6.74 //

    ahiṃsayendriyāsaṅgair vaidikaiś caiva karmabhiḥ /

    tapasaś caraṇaiś cograiḥ sādhayantīha tatpadam // Mn_6.75 //

    asthisthūṇaṃ snāyuyutaṃ māṃsaśoṇitalepanam /

    carmāvanaddhaṃ durgandhi pūrṇaṃ mūtrapurīṣayoḥ // Mn_6.76 //

    jarāśokasamāviṣṭaṃ rogāyatanam āturam /

    rajasvalam anityaṃ ca bhūtāvāsam imaṃ tyajet // Mn_6.77 //

    nadīkūlaṃ yathā vṛkṣo vṛkṣaṃ vā śakunir yathā /

    tathā tyajann imaṃ dehaṃ kṛcchrād grāhād vimucyate // Mn_6.78 //

    priyeṣu sveṣu sukṛtam apriyeṣu ca duṣkṛtam /

    visṛjya dhyānayogena brahmābhyeti sanātanam // Mn_6.79 //

    yadā bhāvena bhavati sarvabhāveṣu niḥspṛhaḥ /

    tadā sukham avāpnoti pretya ceha ca śāśvatam // Mn_6.80 //

    anena vidhinā sarvāṃs tyaktvā saṅgāñ śanaiḥ śanaiḥ /

    sarvadvandvavinirmukto brahmaṇy evāvatiṣṭhate // Mn_6.81 //

    dhyānikaṃ sarvam evaitad yad etad abhiśabditam /

    na hy anadhyātmavit kaś cit kriyāphalam upāśnute // Mn_6.82 //

    adhiyajñaṃ brahma japed ādhidaivikam eva ca /

    ādhyātmikaṃ ca satataṃ vedāntābhihitaṃ ca yat // Mn_6.83 //

    idaṃ śaraṇam ajñānām idam eva vijānatām /

    idam anvicchatāṃ svargam idam ānantyam icchatām // Mn_6.84 //

    anena kramayogena parivrajati yo dvijaḥ /

    sa vidhūyeha pāpmānaṃ paraṃ brahmādhigacchati // Mn_6.85 //

    eṣa dharmo 'nuśiṣṭo vo yatīnāṃ niyatātmanām /

    vedasaṃnyāsikānāṃ tu karmayogaṃ nibodhata // Mn_6.86 //

    brahmacārī gṛhasthaś ca vānaprastho yatis tathā /

    ete gṛhasthaprabhavāś catvāraḥ pṛthag āśramāḥ // Mn_6.87 //

    sarve 'pi kramaśas tv ete yathāśāstraṃ niṣevitāḥ /

    yathoktakāriṇaṃ vipraṃ nayanti paramāṃ gatim // Mn_6.88 //

    sarveṣām api caiteṣāṃ vedasmṛtividhānataḥ /

    gṛhastha ucyate śreṣṭhaḥ sa trīn etān bibharti hi // Mn_6.89 //

    yathā nadīnadāḥ sarve sāgare yānti saṃsthitim /

    tathaivāśramiṇaḥ sarve gṛhasthe yānti saṃsthitim // Mn_6.90 //

    caturbhir api caivaitair nityam āśramibhir dvijaiḥ /

    daśalakṣaṇako dharmaḥ sevitavyaḥ prayatnataḥ // Mn_6.91 //

    dhṛtiḥ kṣamā damo 'steyaṃ śaucam indriyanigrahaḥ /

    dhīr vidyā satyam akrodho daśakaṃ dharmalakṣaṇam // Mn_6.92 //

    daśa lakṣaṇāni dharmasya ye viprāḥ samadhīyate /

    adhītya cānuvartante te yānti paramāṃ gatim // Mn_6.93 //

    daśalakṣaṇakaṃ dharmam anutiṣṭhan samāhitaḥ /

    vedāntaṃ vidhivac chrutvā saṃnyased anṛṇo dvijaḥ // Mn_6.94 //

    saṃnyasya sarvakarmāṇi karmadoṣān apānudan /

    niyato vedam abhyasya putraiśvarye sukhaṃ vaset // Mn_6.95 //

    evaṃ saṃnyasya karmāṇi svakāryaparamo 'spṛhaḥ /

    saṃnyāsenāpahatyainaḥ prāpnoti paramaṃ gatim // Mn_6.96 //

    eṣa vo 'bhihito dharmo brāhmaṇasya caturvidhaḥ /

    puṇyo 'kṣayaphalaḥ pretya rājñāṃ dharmaṃ nibodhata // Mn_6.97 //